Dostatok tepla a vlahy umožňuje rast bujného rastlinstva. Vytvárajú poschodový porast. Najmohutnejšie stromy sú vysoké až 60 m. Nižšie poschodie stromov je vo výške 10 m. Pod nimi sú kríky, liany a bylinný porast. Rastlinstvo sa ťahá do výšky pre získanie tepla a svetla. V dažďových lesoch nedopadajú na povrch takmer žiadne slnečné lúče. Každá štvrá rastlina, používaná na výrobu liekov pochádza z dažďových pralesov. 73 % z takmer 3000 rastlín, ktoré by mohli byť využité pri liečení rôznych druhov rakoviny.
V dažďovom lese niet ročných období. Zo stromov opadáva lístie po celý rok. Vďaka stálemu dažďu je lístie zhnité, mokré a klzké. Keďže humusu takmer niet, pôda je veľmi chudobná na výživné látky. Huby a najdrobnejšie živočíchy ihneď rozkladajú spadnuté časti rastlín a mŕtve zvieratá. Preto v ďažovom lese mnoho stromov nemá dostatočne hlboké korene. Ich spleť koreňov sa vinie po zemi, aby mohli prijímať živiny priamo na povrchu zeme.
V tropickom dažďovom lese sa všade darí hubám.Iné druhy húb sú spojené s koreňami stromov a dodávajú stromu živiny. Strom zato hubám dodáva cukor.
V dažďovom lese rastliny nerastú iba na zemi, ale aj na vetvách stromov a fikusov.V horúcom vlhkom prostredí bujnie veľa druhov papradia, machu a lišajníkov. Aj broméliovité rastliny sú veľmi rozšírené. V ich veľkom listnatom lieviku sa zbiera dažďová voda a tieto močiare v závratných výškach obývajú žaby, hmyz a jašterice. Hady, netopiere a pavúky v tomto lese poľujú na svoju korisť. Veľa zvierať nikdy neopustí svoj životný priestor v korunách stromov v pralese.
Všade v tropicokm dažďovom lese rastú cudzopasné figovníky. Najprv sa pevne zachytia výhonkami na stromoch. Dlhé vzdušné korene rastú nadol a zakotvujú sa do zeme. V priebehu rokov a desaťročí obrastú čoraz tesnejšie vetvy a korene figovníkov svoj hostiteľský strom. Napokon tento strom odumiera. Zostáva namiesto neho figovník. Na ňom sa zasa usídlia bromélie a iné parazitné rastliny.
Na vetvách mravčieho stromu cekropia hore-dolu pobehávajú šikovné mravce. Postavili si hniezdo vo vnútri dutého kmeňa. Mravce stále lezú na listy s malými výživnými hľuzami, ktoré požierajú. Nimi strom živí svojich mravcov. Mravcom sa bezpochyby na ich strome dobre žije. Túto družbu však využíva aj strom. Ak sa nejaké hladné zviera pokúsi ohlodať lístie, mravce sú okamžite na mieste a na votrelca zaútočia takisto prudko, ako keby sa v nebezpečí ocitlo ich hniezdo. Stromu môžu škodiť aj popínavé rastliny. Ovijú vetvy a ich lístie ich olúpi o svetlo. Mravce ohrýzajú cudzie časti rastlín, a tým chránia svoj strom.
Rastú tu ešte prekrásne tropické kvety orachideí, mučenky, strelície.
